Blockchain + A.I. a Decentralizovaná Inteligencia

Blockchain a AI sú dve zdanlivo protichodné stránky technologického spektra súčasnosti.

Už od samotného začiatku, kedy som sa témou blockchain technológií začal zaoberať, vŕtala mi v hlave myšlienka spojenia dvoch ultimátnych technológií, akou je blockchain a akou je aj umelá inteligencia. Na prvý pohľad sa táto myšlienka pre laika môže zdať trocha pritiahnutá za vlasy. Dať na sieť, ktorá sa nedá ovplyvniť, vypnúť ani zničiť niečo, čo Elon Musk a Steven Hawking označili za potenciálnu hrozbu celej civilizácie? Samozrejme, tieto riadky teraz znejú hlúpo a pritiahnuto za vlasy ale poďme sa na to pozrieť z reálnej stránky, bez ružových okuliarov alebo apokaliptických scenárov, aké výhody nám môže priniesť spojenie týchto dvoch ultimátnych technológií.

Definícia A.I.

Ako funguje technológia blockchain sme si na tomto blogu vysvetlili už veľa krát a dokonca sme spustili aj vlastnú implementáciu. O čom ale na tomto blogu zatiaľ nebola reč je práve AI – umelá inteligencia, preto si neodpustím začať krátkou definíciou.

Umelá inteligencia – AI – predstavuje v súčasnosti paradigmatický posun, ktorý vedie súčasne k vedeckému pokroku a k rozvoju priemyslu. Poďme si povedať, čo vlastne umelá inteligencia je. Podľa švédskeho transhumanistu, Nicka Bostroma, je AI v súčasnosti vnímaná troma spôsobmi: je to ‘niečo’, čo by mohlo zodpovedať všetky naše otázky s konštantne rastúcou presnosťou („The Oracle“); mohlo by to vypĺňať naše príkazy („the Genie“); alebo by to mohlo konať autonómne vypĺňajúc nejaký dlhodobý cieľ („the Sovereign“).

Umelú inteligenciu môžeme nazvať systémom, ktorý sa môže naučiť učiť, alebo inými slovami je to séria inštrukcií (algoritmov), ktoré umožňujú počítačom napísať vlastné algoritmy bez toho, aby boli predprogramované.

Hoci zvyčajne považujeme inteligenciu za výpočtovú súčasť našej schopnosti dosiahnuť určité ciele, je to skôr schopnosť učiť sa a riešiť nové problémy v dynamicky meniacom sa prostredí. Poznáme tri základné typy umelej inteligencie:

  1. Narrow AI:  Prvý typ nie je nič iné ako špecifický algoritmus, ktorý sa zlepšuje pohlcovaním ďalších údajov a „učí sa“, ako znížiť výstupnú odchýlku. Tieto systémy sú zvyčajne dobre kontrolovateľné, pretože sú obmedzené na konkrétne úlohy.
  2. Artifical General Inteligence (AGI): AGI nie je určená na špecifickú úlohu ako Narrow AI ale dokáže pochopiť a vysvetliť prostredie ako človek. Problémom je ale samotné pochopenie súvislostí a spájanie viacerých, spolu nesúvisiacich kontextov, či v našom ľudskom ponímaní „myšlienok“, s cieľom správne sa rozhodnúť. V súčasnosti je stále veľmi náročné dosiahnúť tento level, aj keď takmer 30 rokov tvrdíme, že „je to už za rohom“.
  3. Superintelligent AI (ASI): Umelá inteligencia, ktorá je schopná vedeckého a zároveň aj kreatívneho myslenia na úrovni ďaleko prevyšujúcej súčasnú úroveň ľudského myslenia. Je špecifická svojou všeobecnou „múdrosťou“(general common wisdom) a možno aj emočnou inteligenciou. Hoci túto inteligenciu si často predstavujeme ako jediný superpočítač, je pravdepodobnejšie, že bude vytvorená sieťou alebo skupinou niekoľkých umelých inteligencií.

Ako AI môže zmeniť podobu blockchainu

Napriek všetkým výhodám aj blockchain má svoje limity. Niektoré z nich sú viac technologické a niektoré pochádzajú zo starého spôsobu premýšľania a návrhov architektúr z pôvodných finančných systémov. Všetky ale dokáže v určitej miere AI ovplyvniť, preto si môžeme niektoré z ních uviesť:

  • Vysoká spotreba energie: mining/ťaženie kryptomien je neskutočne energeticky náročné. AI sa už v minulosti osvedčila pri optimalizácii spotreby elektrickej energie, takže aj v tomto prípade verím, že by bola veľmi prínosná, čo môže aj znížiť náklady na mining hardware.
  • Škálovateľnosť: blockchain rastie konštantne o 1MB každých 10 minút a už v tomto momente má veľkosť cez 85GB. Už v roku 2008 Satoshi spomenul „blockchain pruning“, čo sa dá popísať ako zrezávanie blockchainu o dáta, ktoré sú viac-menej zbytočné. Možné riešenie by predstavovalo „federated learning“ ako decentralizovaný učebný systém umelej inteligencie, ktorá by mala na starosti data shrading pre väčšiu efektivitu systému.
  • Bezpečnosť: aj keď samotný blockchain je náročné nejakým spôsobom hacknúť, o jeho vyšších, aplikačných vrstvách sa to už povedať nedá. Neuveriteľný pokrok v oblasti strojového učenia robí z AI skvelého spojenca pri nasadzovaní (deploymente) aplikácií a kompexných systémov v predchádzaní rôznych bezpečnostných chýb.
  • Súkromie: Problém, ktorý prichádza s udeľovaním práva na spracovanie osobných údajov, môže byť vyriešený pomocou homomorfického šifrovania (Homomorphic encryption), ktoré umožňuje vykonávať operácie nad zašifrovanými dátami. Projekty ako Enigma alebo Zerocash sú možným riešením v tejto oblasti.
  • Efektivita: Deloitte (2016) vypočítalo predpokladané prevádzkové náklady na validáciu a zdieľanie transakcií na blockchaine na 600 miliónov dolárov na rok. Implementácia AI do takéhoto systému môže pomôcť účastníkom v sieti (node-ám) priradiť konkrétne úlohy, ktoré budú vykonávať, aby odľahčili prácu minerom v sieti a tým znižovali náklady na prevádzku.
  • Hardware: ťažiari (mineri) investujú veľké množstvo peňazí do nákladného hardwaru pre ťažbu kryptomien. Keďže vysoká spotreba energie je jedným z najväčších problémov, veľa riešení už bolo navrhnutých a veľa ich aj bude implementovaných. Zaujimavým riešením využitia dodatočnej výpočetnej sily, ktorá sa zefektívnením ťaženia môže získať, je aj jej využitie pre implementáciu neurónových sietí.
  • Dátové brány: v budúcnosti môžeme predpokladať, že väčšina dát bude dostupných na blockchaine pre takmer všetky spoločnosti. Implementáciou AI do dátových brán môžeme nielen udeľovať prístupy organizáciám ale spoločnosti budú mať možnosť nakupovať naše dáta priamo od nás, presne podľa relevancie a potreby.

Ako blockchain zmení AI

Teraz sa pozrime na tieto dve technológie z opačného pohľadu ako som popísal hore. Ako dokáže technológia blockchain zmeniť AI?

  • Pomôže AI pochopiť samú seba a začneme jej viac veriť: AI black-box zatiaľ nedokáže vysvetliť samú seba. Možnosť auditu procesov a dát uložených pomocou AI v blockchaine, môže nielen zlepšiť dôveryhodnosť údajov, ale aj ich modelov a môže poskytnúť jasnú cestu na vysledovanie procesov strojového rozhodovania;
  • Zvýši efektívnosť AI: zabezpečené zdieľanie dáta znamená viac dát, tým viac aj tréningových dát pre neurálne siete, lepšie dátové modely, lepšie rozhodnutia AI a tým pádom logicky lepšie výsledky;
  • Dátové brány: ako som už písal v sekcii vyššie, kombinácia týchto dvoch technológií nám umožní lepšie spravovať vlastné dáta a kontrolovať ich predaj spoločnostiam, ktoré ich môžu využívať. To môže pomôcť vstúpiť na trh aj menším firmám, ktoré by inak veľký giganti už v začiatkoch rozdrvili;
  • Zvýši dôveru v AI: tým že zabezpečíme bezpečnejšie a relevantnejšie dáta nielenže budeme môcť viac dôverovať strojom ale zároveň si budú môcť viac vzájomne dôverovať aj stroje medzi sebou. Zabezpečené zdieľanie dát nám môže priniesť lepšie skupinovo koordinované rozhodnutia a výsledky;
  • Redukuje možný katastrofický scenár: AI ktorá by bola svojim spôsobom decentralizovaná a kontrolovaná povedzme napríklad smart contractami, by bola menej náchylná na zneužitie.

V tomto momente si spomínam na jednu známu vetu ktorú povedal Putin:
„Krajina, ktorá bude disponovať najlepšou AI, bude vládnuť svetu“.
Tento problém môže vyriešiť práve decentralizácia AI a koordinovaný zabezpečený prístup postavený na blockchaine.

Záver

Blockchain a AI sú dve zdanlivo protichodné stránky technologického spektra súčasnosti. Jedna podporuje centralizovanú inteligenciu na uzatvorených dátových platformách, na rozdiel od druhej, ktorá svojou filozofiou podporuje decentralizáciu aplikácií, vytváranie tvz. dapplikácií a ich interakciu v dátovo slobodnom prostredí. Ak nájdeme vhodný a najmä inteligentný spôsob ako využiť ich výhody a spojiť ich v jednu, možno novú technológiu, bude to pre nás neuveriteľný krok vpred.

Ak vás téma zaujala a chcete sa dočítať viac, odporúčam môj blog.