Ľudstvo si počas svojej histórie vytvorilo systém, ktorý má za svoj cieľ eliminovať neistotu v ekonomickej a inej spoločenskej činnosti. Takto vznikli inštitúcie, ktorých cieľom je garantovať istotu súkromného vlastníctva, spravodlivosti alebo peňazí ako formu výmeny kapitálu a služieb. Inštitúcie, tzv. tretia strana (man in the middle), nám teda slúžia ako nástroje pre zvládnutie všeobecných neistôt, ktorým by ľudia navzájom museli čeliť.
Napriek všeobecným pozitívnym vlastnostiam prinášajú i nevýhody. Celý proces spomaľujú, môžu byť zbytočne komplikované, byrokraticky organizované a vytvárajú dodatočné náklady. Naviac, veľmi často dochádza k ich oslabovaniu alebo manipulácii. Príkladom sú korupcia, klientelizmus, korporativizmus. Stáva sa, že inštitúcie sa takto dostávajú pod kontrolu úzkej skupiny privilegovaných ľudí, ktorí týmto spôsobom zvyšujú svoju moc. Týka sa to i nadnárodných korporácií, ktoré majú neraz moc priamo ovplyvňovať i spoločenské pravidlá. Z pohľadu ekonómie sú pritom zle fungujúce inštitúcie hlavným dôvodom ekonomickej stagnácie celých štátov.
Z tohto pohľadu sa budúcnosť s čoraz väčšou koncentráciou moci silnejúcich inštitúcii môže zdať pre väčšinu z nás skeptická. Situácia však nie je zďaleka tak beznádejná. V posledných rokoch sa začalo odohrávať niečo, čo má potenciál tento trend úplne zvrátiť. Reč je o internetovej technológii, ktorá sa nazýva Blockchain.
V roku 2008, tesne po krachu investičnej banky Lehman-Brother a prepuknutí jednej z najväčšej finančnej krízy, niekto, kto sa podpísal ako Satoshi Nakamoto zverejnil na internete článok, v ktorom popisuje nový koncept digitálnych peňazí, ktoré na rozdiel od tých súčasných, dokážu fungovať slobodne bez centrálnej autority. Základom tohoto konceptu je technológia blockchain. Satoshi dokázal elegantne vyriešiť problém, ktorý trápil vedcov niekoľko rokov. Je ním docielenie konsenzu (zhody) v prostredí internetovej siete, kde sú všetky počítače navzájom rovnocenné a to i bez potreby centrálnej autority zabezpečujúcej integritu rozhodovania. Tým sa otvára cesta využitia tohoto konceptu pre všeobecnú aplikáciu, kedy tradičnú inštitúciu ako nástroja vieme vymeniť za digitálnu technológiu, ktorá bude zabezpečovať tú istú funkciu bez vedľajších deformácii spôsobených ľuďmi, ktorí tieto inštitúcie spravujú, je nimi už spomínaná korupcia alebo čoraz väčšia uzurpácia moci.
Možno opovážlivé tvrdenie, ako to teda funguje? Jednou z klúčových vlastností blockchainu je dosiahnutie konsenzu v decentralizovanej internetovej sieti, ktorej súčasťou sú dnes milióny počítačov. Tá druhá vlastnosť, ktorá je rovnako klúčová spočíva v tom, že keď sa do blockchainu už nejaká informácia zapíše, tento zápis je nezvratný. Zapísanú informáciu už nie je možné zmeniť, vymazať alebo s ňou akýmkoľvek iným spôsobom manipulovať. Zabezpečuje to kryptografická funkcia, ktorej algoritmus nie je prelomiteľný v dnešnej ére počítačov */. Ak by sa aj niekto pokúsil o manipulovanie s už zapísanou informáciou, musel by získať kontrolu nadpolovičnej väčšiny všetkých počítačov v internetovej blockchain sieti. Kedže ide o milióny počítačov roztrúsených po celom svete, takýto scenár sa dá pokladať za nereálny.
Decentralizácia v tomto prípade reprezentuje dve veci. Prvá je, že blockchain je verejný. Na rozdiel od väčšiny centralizovaných aplikácii nemá žiadneho majiteľa, nepatrí žiadnej spoločnosti alebo štátu, nevlastní žiadnu budovu ani počítač. Tá druhá je, že funguje roztrúsený v miliónoch počítačoch po celom svete. Nie je tak možné ho vypnúť, zastaviť alebo s ním iným spôsobom manipulovať. Funguje na princípe väčšinového konsenzu. Zdrojový kód je zadarmo, voľne dostupný a ktokoľvek sa môže zapojiť do jeho vývoja alebo kontroly. Komunita ľudí, ktorá sa aktívne spolupodieľa na jeho vývoji sa počíta v tisícoch a naďalej rastie.
Decentralizovaný systém je protiklad tradičných centralizovaných systémov, ktoré sú vo väčšine vlastnené organizáciou, štátom alebo spoločnosťou (napr. Google, Facebook, Apple, atď). Majú danú technológiu, vrátane dát, plne pod svojou kontrolou. Pritom práve naše dáta sa stávajú primárnou komoditou ich ekonomického posilňovania a zvyšujúceho sa vplyvu. Žiadna z týchto spoločností sa nás nepýta, ako môže naše dáta použiť. Okrem toho majú centralizované systémy svoj program a dáta spravidla umiestnené na obmedzenom počte počítačov v konkrétnych lokalitách, čím sa takéto systémy stávajú zraniteľné na cyber útoky, technické výpadky a manipuláciu dát.
Máme technológiu, ako ju vieme využiť? Blockchain technológia nám umožňuje vytvoriť novú generáciu internetových aplikácií, ktoré na rozdiel od tých doterajších vedia fungovať decentralizovane. Takéto aplikácie budú postupne nahrádzať tradičné internetové aplikácie ale i centralizované inštitúcie, akými sú banky, štátne úrady a nadnárodné súkromné spoločnosti.
Pre lepšie porozumenie uvádzam niekoľko príkladov:
- Kataster nehnuteľností.
Jeden z dôvodov ekonomickej stagnácie rozvojového sveta je práve malá garancia súkromného vlastníctva. Úrady, ktoré majú túto funkciu vykonávať, zlyhávajú a záznamy o vlastníctve sa často stávajú terčom manipulácie. Riešením je kataster nehnuteľností postavený na blockchain technológii. Záznamy o zmene vlastníctva tak zostávajú bezpečne uchované v blockchain internetovej sieti. Sú krajiny ako Švedsko, UK alebo Haiti, ktoré tento príklad aktuálne implementujú alebo o ňom v pokročilej fáze diskutujú. - Elektronické hlasovanie.
Ďalším dobrým príkladom je použiť technológiu blockchain ako nástroja pre elektronické hlasovanie. Na rozdiel od centralizovaných systémov, ktoré sú pre tento účel nepoužiteľné, nakoľko sú manipulovateľné zo strany ich správcov, blockchain umožňuje informáciu o hlasovaní uložiť bezpečne do verejnej blockchain internetovej siete, bez možnosti narušenia. Len posledné referendum o brexite stálo britských daňových poplatníkov 143-mil libier. Čo je ale doležitejšie, takýto systém posúva demokraciu na úplne inú úroveň. Hlasovanie cez smartfón a sledovanie plebiscitu naživo posúva demokraciu bližšie k ľuďom. - Obchodovanie s akciami, tovarom a službami.
Blockchain vie ideálne poslúžiť ako decentralizovaná platforma pre obchodovanie. Už teraz existuje množstvo aplikácií, ktoré umožňujú uzatvoriť obchod medzi tým, kto tovar alebo službu ponúka a tým, kto hľadá. Je len otázka krátkeho času, kedy vznikne viac podobných aplikácií, čo následne spôsobí, že biliónové centralizované internetové spoločnosti ako ebay, airbnb, uber a ďalší, začnú prirodzene zanikať. Výsledkom však bude oveľa efektívnejšie fungujúca ekonomika, lacnejšie ceny služieb a väčšia ochrana nás užívateľov. Zmenou budú postupne prechádzať všetky odvetvia: hudobný priemysel, energetika, atď. - Sociálne siete.
Pre väčšinu z nás, jedna z najpoužívanejších aplikácií v mobile. Ale opäť, Facebook, Twitter, LinkedIn a ďalší, sú predstaviteľmi éry centralizovaných internetových aplikácií, ktorej vek začína byť u konca. Blockchain technológia otvorila cestu pre vznik nového decentralizovaného eco-systému s aplikáciami, ktorých hlavnou výhodou je, že digitálny obsah, ktorý post-ujeme a zdieľame, prestane patriť nadnárodným spoločnostiam, ale bude patriť nám, teda jeho autorom. Autor bude mať možnosť rozhodovať, aký obsah sprístupní a komu, zadarmo alebo za poplatok. Môže to byť text, fotka, hudba alebo iné umenie, prípadne intelektuálny kapitál ako napr. patent. S tým úzko súvisí digitálna identita. Blockchain vie v sebe uchovávať identitu nás všetkých, od rodného listu, cez absolvované skúšky, vzdelanie, vodičský preukaz, licencie, digitálne peňaženky atď. Dáta o našej identite budú uložené len v jednom pre tento účel vytvorenom blockchaine a nie ako teraz, keď sú citlivé dáta hromadne zhromažďované a ukladané paralelne inštitúciami, sukromnými spoločnosťami alebo štátmi, čím sa len zvyšuje šanca na ich možné odcudzenie a zneužitie.
Len pre zaujímavosť, sociálne médium, na ktorom je zverejnený práve tento blog (steemit.com) je decentralizovaná aplikácia fungujúca na blockchaine. Napriek tomu, že Steemit ako spoločnosť nikde neexistuje, služba krásne funguje 🙂 - Finančné transakcie a platby.
Na úvod poviem, že banky v decentralizovanom finančnom systéme nebudú potrebné. Treba si uvedomiť, že v tomto sektore je koncentrovaný najväčší kapitál na svete, preto sa dá predpokladať, že tieto inštitúcie budú vyvíjať značný odpor voči takýmto zmenám. Dobrá správa je, že od roku 2009 máme fungujúci bitcoin, ktorý je príkladom decentralizovaného finančného systému digitálnej meny, kde ľudia majú možnosť vytvoriť si účet sami, za ktorý nemusia nikomu platiť. Digitálne peniaze si vedia posielať takmer zadarmo kamkoľvek na svete, pričom transakcia sa sprocesuje okamžite bez dlhšieho čakania. Táto technológia umožňuje bankovať i ľuďom, ktorí nikdy nemali dosť peňazí, aby si dokázali založiť účet v banke. Toto sa týka väčšej polovice populácie na planéte. Je úžasné, aký pokrok je vidieť v tejto oblasti. Niektoré firmy už umožňujú časť výplaty vyplácať v digitálnej mene. Rakúske poštové úrady spustili službu výmeny digitálnej meny bitcoin, ethereum a lightcoin za fiat menu EUR, na každej z ich pobočiek. Vznikajú spoločnosti, ktoré začínajú vyvíjať decentralizované riešenia na poskytovanie úverov.
Keďže každá platba prebieha od odosielateľa k prijímateľovi okamžite. Celý daňový a odvodový system je možné implementovať tak, že časť zo sumy (DPH) sa bude automaticky odosielať na účet štátu pri každej finančnej transakcii, ktorá bude cez blockchain realizovaná k obchodníkovi alebo firme, ktorá je platiteľom dane. Podobný princíp je možné aplikovať i pre mzdové odvody v prípade, že transakcia reprezentuje výplatu mzdy. Odpadne potreba celého byrokratického aparátu, ktorý slúži v súčasnosti len na spätné získavanie peňazí z už uskutočnených transakcií.
Pozitívny efekt z takéhoto systému na globálnej úrovni je zatiaľ tažko vyčísliteľný.
Podobných príkladov by sme mohli uviesť oveľa viac. Ako je možné vidieť, blockchain ako technologická inštitúcia má šancu zásadne zmeniť náš svet. Ako som spomenul na začiatku, inštitúcie majú byť len nástroje, ktoré majú ľuďom pomáhať zmenšovať neistotu. Ak tieto nástroje začnú zlyhávať, spoločnosť ich musí nahradiť niečím, čo vie fungovať dokonalejšie. Nemôžeme rezignovať na takéto zmeny.
Teraz trochu odbočím. V širšom kontexte ide o súčasť väčšej zmeny, ktorou ľudstvo postupne prechádza. Keďže vieme, že súčasný sociálny model založený na zdaňovaní ľudskej práce je neudržateľný a ľudia sú nedokonalí a teda robia chyby, jedným z udržateľných riešení bude nahradiť ľudí technológiou všade tam, kde to bude možné, či už pôjde o segment výroby, služieb alebo inštitúcií. Takto sa postupne prepracujeme k UBC (Univerzal Basic Income), ktorý bude financovaný práve zvýšenou efektivitou automatizovanej práce a jej zdaňovaním.
Treba si uvedomiť, že ide o najväčšiu FinTech revolúciu vôbec. Jej výsledkom bude postupná výmena starého systému peňazí a vlastníctva kapitálu v celej podstate. Inými slovami, bohatstvo bude prechádzať z rúk existujúcich spoločností a inštitúcií k novým. Z tohoto pohľadu sme na začiatku obrovskej transformácie, ktorého výsledkom bude, že väčšina súčasných technologických spoločností zanikne, čím sa vytvorí priestor pre tie, ktoré prinesú nové decentralizované aplikácie a služby.
Je to zároveň obrovská príležitosť pre každého z nás. Denne vznikajú v tejto oblasti desiatky nových startupov, z ktorých postupne vzniknú veľké úspešné firmy ako Google, Apple alebo Facebook. V súčasnosti nie je v Silicon Valley väčšia téma ako blockchain. Ale nie len tam. Je zaujímavé vidieť, že najviac startupov v Európe v súčasnosti vzniká vo Švajčiarsku, UK, Estónsku a Slovinsku. Proces založenia startupu pritom nie je vôbec zložitý, stačí mať dobrý nápad, ktorý popíšete v dokumente „whitepaper“, umiestnite ho na web a zorganizujete ICO (Initial Coin Offering). V prípade, že je ICO úspešné, dostanete kapitál od podporovateľov na zrealizovanie nápadu. Popularita tejto formy investovania a podpory nových projektov rýchlo rastie. Sme svedkami toho, že ICO, ktoré súvisí s blockchain a decentralizovanými aplikáciami, dokáže za par dní vyzbierať kapitál i v hodnote niekoľko mil. dolárov. To dáva šancu sa tejto oblasti začať venovať viacerým ľuďom.
Žiaľ, na Slovensku v tejto oblasti vidieť zatiaľ bezvetrie. Veľká časť našich IT firiem a IT odborníkov je primárne zamestnaných štátnymi zákazkami, ktorých základom sú technológie staré 10 a viac rokov. Minimálny tlak na inovácie spôsobuje naše následné zaostávanie. Vo svete je v tejto oblasti vidieť podstatne väčšiu dynamiku. Verím, že čím viac sa o tejto téme začne hovoriť, tým to bude motivovať odbornú a laickú verejnosť sa tejto oblasti vážne zaoberať i u nás. Príležitosť je tu a je obrovská.
Jaro Gregáň
IT Architekt, kontultant Blockchain Slovakia
https://steemit.com/blockchain/@jaro2k/blockchain